Nalutsa

Hráč: Tulkun

Jméno: Nalutsa (Morský tvor)

Rasa: Na'vi Klan: Metkayina Věk: Dieťa/tínedžer Povolání/zaměření: Mladý lovec, učeň Loajalita: Proti RDA

Vzhled: Nalutsa je dokonalým spojeným jeho matky a otca. Zatiaľ čo po svojej drahej nebohej matke zdedil plné pery, široký žiarivý úsmev, či napríklad úzke hlboké oči, po otcovi pochytil od prírody svalnatú stavbu tela, širšie ramená a najmä kučeravé tmavé vlasy. Hoc si svoje vlasy väčšina mladých mužov v jeho veku zdobila korálkami, či pokladmi z mora, Nalutsa v tom nikdy nemal veľkú záľubu. Len jeho mama mu vzadu, pod vlasmi zaplietla dlhý cop, do ktorého pridala niekoľko ochranných amuletov v podobe drobných perleťových mušličiek, ktoré sama opatrovala. Nalutsa ho od jej smrti nikdy nerozplietol a aj v tejto dobe mu väčšinou cop spočíva na pravom ramene, aj keď zvyšné vlasy nosí vo vysokom chvoste, aby mu nezavadzali. Pred istou dobou dostal svoje prvé tetovanie, keďže ako mladý muž a syn svojho otca, jedného z najlepších lovcov kmeňa, odišiel na svoju prvú výpravu. Z nej sa šťastlivo vrátil a spomienka na jeho prvýkrát teraz zdobí jeho ľavé rameno, kľúčnu kosť a celý biceps. Tetovanie sa tiahne do špičky, na jednej strane sa ťahá až cez lakeť, na predlaktie.

Na krku nosí šnúrku s korálkami. Je to takzvaný spevník (songcord), ktorý je úzko previazaný so smútočnými piesňami za zosnulých. Tento má Nalutsa kvôli svojej mame, niekedy si jej songy spieva a spomína na ňu.

Oblečenie nie je jeho silnou stránkou, takže jednoduchú bedrovú rúšku hnedej farby dopĺňa iba spletenými vrkôčikmi morskej trávy, ktoré má obmotané okolo takmer celej dĺžky chvosta, až dokedy sa chvost nezačne rozširovať. Na ľavom členku nosí hnedá hrubý náramok, zatiaľ čo jeho trup prekrýva bledá pletená sieťovina, bez rukávov, len s dierami, kadiaľ vystrčí ruky. Nie, že by na tom pri veľkosti očiek na sieti záležalo.

Sieť je zakončená tesne pod jeho rebrami strapcami doplnenými korálkami a mušličkami, ktoré o seba pri každom pohybe jemne hrkotajú a zvonia. Preto tento kúsok odevu Nalutsa väčšinou do aktívneho lovu nenosí a vystačí si nahým hrudníkom.

Podobne ako na love, aj na oboch zápästiach má hrubé hnedé náramky, tieto sú ale tenkými remienkami pripevnené na jeho stredný prst.

Pod spomínanou sieťou mu krížom cez hruď vedie hrubý remeň vypletaný tak, aby mal vo svojom strede prúžok tmavomodrých korálok, na ktorom má Nalutsa poruke vždy svoj zahnutý nôž obalený v koži s rybou kosťou ako záštitou. A hoci to u mladíkov jeho veku nebýva pravidlom, Nalutsa nosí aj náušnice, respektíve polcentimentrové tunely s perlami uviazanými na morskej tráve a previazanými skrz.

Dovednosti a slabosti: Boj na blízko je chlapcovou prednosťou, najmä vďaka jeho fyzickej sile a obratnosti s nožom v ruke. Na vzor toho je dobrý aj v love. Avšak čo mu robí veľký problém je trpezlivosť a ovládanie vlastného hnevu. Nalutsa nedokáže odpúšťať, čo je u Na´vi pomerne zaujímavé. Nedokáže zabudnúť na krivdu, pokiaľ mu niekto nejakú vykoná a v mysli si predstavuje pomstu, hoci vie, že by tak činiť nemal.

Ako sa hovorí u nás na zemi, Nalutsa nie je práve najostrejšia pastelka v penále s nejakými veľkými bojovými operáciami by naňho nik nezapôsobil, avšak nedá sa o ňom povedať, že je vyložene hlúpy. Podobne ako niektorí ostatní navi, ani on nechápe technológie a počínanie nebeských ľudí a radšej sa utieka k svojmu klasickému spôsobu života na ostrovoch a útesoch.

Trpezlivosť je jeho najväčším nepriateľom a slabinou, dá sa povedať. Koná rýchlejšie, než sa nad tým dokáže zamyslieť, čo ho neraz dostáva do problémov a veľmi rád sa vrhá do každého dobrodružstva hlavou napred.

Má dosť podpichovačný zmysel pre humor, pre niektorých ľudí to môže pôsobiť, akoby sa im vysmieval, ale tak to vôbec nie je. Tí, čo ho poznajú, napríklad Tsireya, sa pri jeho vtipoch sprvu rozplakala, ale časom pochopila, že je proste taký.

Bojí sa ikranov. Hoci by pred nikým na svete nepriznal, že sa bojí, chlapec má až chorobný strach z ikranov a najradšej sa od nich drží čo najďalej, ak je to teda možné.

Sebazaprenie je jednou z jeho pozitívnych vlastností, hrdosť by sa dala naopak považovať za tú menej užitočnú, pretože mladík je schopný ísť ako sa vraví cez mŕtvoly, len aby nestratil tvár pred otcom a Olo´yektanom klanu.

Povaha:

Nalutsa sa chce veľmi podobať svojmu otcovi. To znamená, že už od útleho detstva sa učil skôr bojovať, než chrániť, keďže jeho otec je veľmi horkokrvný jedinec. Nenávisť k RDA mal akýmsi spôsobom zakorenenú v sebe už od svojho narodenia, až neskôr ale pochopil, prečo by ich vlastne mal nenávidieť. Vtedy uňho prepukla naplno.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to len chlapec, čo dospel príliš skoro. Hlavu nosí vysoko, bradu vytrčenú hrdo vpred, hruď vypätú. Nosí sa ako páv, hovorí výhradne vo svojej reči, hoci sa učil aj reč nebeských ľudí a pohŕda každým, kto nenenávidí RDA rovnako, ako on sám, alebo nemá rovnaké názory. Jeho hrdosť by dokázala zatieniť slnko na oblohe a jeho to, čo vyplodí jeho jedovatý jazyk väčšinou páli ako kyselina. Len k málo ľuďom chová úctu, alebo im priamo prejavuje náklonnosť.

To však tak celkom nie je pravda. Otom ale vedia iba tí, čo chlapca poznajú bližšie, teda jeho rodina, alebo priatelia. Napríklad Tsireya, Aonung.

V skutočnosti je to veľmi zvedavé a bojazlivé dieťa, ktoré strach maskuje za clonu hnevu. Najradšej má skúmanie nových vecí, spoznávanie nových ľudí a v skutočnosti mu samotní nebeskí ľudia nevadia tak veľmi, ako samotná spoločnosť RDA. Bojí sa, že niekoho sklame, preto robí všetko preto, aby bol najlepší, hoci väčšinou ide za vlastné hranice, aby to dosiahol. Priatelia ho musia brzdiť, až vtedy si uvedomí, do akých medzí zachádza.

Je úctivý voči starším, najmä voči Olo´yektanovi a tsahik, či už sú z jeho vlastného klanu, alebo z klanu Omatikaya. A hoci mu niekedy trvá dlhšie pochopiť niektoré fakty, veľmi sa o to snaží. Nedokáže však veľmi vidieť veci z iných stránok, ako z tej svojej, hoci empatiu má a dokáže byť veľmi empatický. Dá sa povedať, že je citlivý, hoci to by možno bolo veľmi silné slovo, pre jeho tvrdú a bojovnú povahu. Jeho motto by sa dalo povedať možno ako "čo nejde silou, ide ešte väčšou silou".

Příběh: Nalutsa sa narodil v roku 2156 na území klanu Metkayina matke menom Vitra a otcovi menom Zeykoyu. Keby ste toto meno povedali starším členom klanu, či Olo´yektanovi klanu, istotne by vám so smiechom povedali možno aj stovku historiek o tom, ako spolu chodili na lov a zažívali neopísateľné dobrodružstvá. Každý by však skončil pri tom jednom, poslednom, z ktorého sa Zeykoyu nevrátil a zanechal za sebou žiaľom zronenú manželku a malého syna. Tak sa zdá, že Eywa berie a Eywa dáva bez rozdielu.

Zeykoyu bol v klane váženým lovcom. Ročne zaobstarával potravu pre celú dedinu, spoločne s ostatnými mužmi svojho postavenia. Od srdca bol dobrým mužom, ktorý nikdy nechcel uškodiť, iba pomôcť a prilepšiť, hoc niekedy vďaka tomu zabúdal sám na seba a na svoje pohodlie. Svoju drahú manželku si vyhliadol už zamlada, keď boli deti, pretože sa s Vitrou spoločne hrávali v zálive a hľadali mušle. Po dovŕšení patričného veku bolo teda pre oboch prirodzené, že sa vzali, vyslovili svoje sľuby pred Eywou a tá ich životy spojila na večnosť. Z toho zväzku lásky len o rok neskôr vznikol rozkošný malý chlapček, ktorému rodičia dali meno Nalutsa.

Už od útleho detstva Nalutsa veľmi vzhliadal k otcovi a jeho snom bolo byť ako on. Bol vtedy však ešte malý a tak jedinou vecou, ktorú mohol robiť bolo čakať na otca v rukách svojej matky. Čo sa týka jeho detstva ako celku, keďže pochádzal z pobrežia, vojna a celkový stav konfliktu medzi RDA a Na´vi ho nezasiahol až tak rapídne, ako členov Omatikaya klanu. To sa však zmenilo, keď nebeský ľudia objavili, akú hodnotu majú pre nich tulkuni.

Zeykoyu bol jedným z mužov, ktorý sa aktívne podieľal na odpore voči nebeským ľuďom a bránil tulkunov vlastným telom, za čo bol naňho Nalutsa neuveriteľne hrdý a neskôr, keď sa dohadovali provizórne podmienky spolunažívania bol taktiež prítomný. Ako však už dobre vieme, nebeský ľudia neostali iba za hranicami územia Metkayina klanu a loviť začali aj v blízkosti ich obydlí, čo vyústilo do konfliktu, kde žiaľ Zeykoyu zahynul.

Nalutsa zostal v domácnosti jediným mužom, takže jeho najväčšou starosťou nebola pomsta, ale to, ako sa postarať o matku a o seba. Ďalším bodom jeho záujmu bol fakt, že do osady onedlho na to prišli kríženci z Omatikaya klanu s Toruk Maktom na čele. Všetko sa dialo tak rýchlo. Trvalo len niekoľko týždňov, kým sa z mladého bezstarostného chlapca musel stať muž, ktorý je schopný postarať sa o rodinu a zabezpečiť svoju drahú matku.

A hoci by sa mohlo zdať, že jeho nenávisť voči RDA vznikla práve tu, nie je to celkom tak. Filozófia tohto mladého muža bola vždy taká, že vo vojne ľudia zomierajú a to na oboch stranách. Tak ho to učil otec, tak to mal zakorenené v mysli, preto nikoho za smrť svojho otca nevinil a bol dokonca hrdý, že jeho rodič padol v boji ako pravý lovec. Keď však padol za obeť práve jeho duchovný brat, zmenilo to celú situáciu. Len Na´vi si dokážu predstaviť emocionálnu bolesť, akú prerušenie tohto puta znamená. Nebeský ľudia však nemajú ani poňatia.

Napriek tomu Nalutsa neobrátil svoju nenávisť voči všetkým nebeským ľuďom, iba vyložene voči RDA. Bol si totiž vedomý toho, že aj medzi nimi sú jedinci, ktorí s vojnou nesúhlasia, presne ako na´vi.

Stal sa mladým lovcom, spadal pod ochranné krídla jedného zo starších mentorov a o rok na to dostal svoje prvé tetovanie, ako spomienku na prvú loveckú výpravu, ktorú podnikol. Taktiež získal nôž svojho drahého otca. Z chlapca sa stal muž.

Zajímavosti:

Keď je nervózny, prenikne na povrch jeho vnútorné dieťa a Nalutsa si začne hrýzť a žužlať spodnú peru.

Jeho tetovania sú úzko podobné tým, ktoré mal jeho otec a ktoré má jeho matka. Najdôležitejšie v jeho živote je totiž jeho rodina, preto boli zvolené práve tieto vzory.